Naše lietadlá

L-13 Blaník je celokovový dvojmiestny vetroň československej výroby. Smelo môžme tvrdiť, že ide o najznámejší a najrozšírenejší vetroň na svete. 
Jeho vývoj začal v roku 1954 v konštrukčnej kancelárií VZLÚ v Prahe - Letňanoch. V roku 1958 vzlietli prvé sériovo vyrábané kusy, už pod hlavičkou výrobcu LET Kunovice.
Blaník sa vyrábal celých 20 rokov, za toto obdobie "vyletelo" z továrne takmer 3000 Blaníkov a rozleteli sa do viac než 40 krajín sveta. V rokoch 1981 a 1982 bola vyrobená séria verzií L-13A so spevneným nosníkom a v roku 1988 vznikol nový odvodený typ L-23 Super Blaník.
V roku 2010 došlo v Rakúsku k nehode, ktorá viedla k pozastaveniu prevádzky všetkých Blaníkov, v súčasnosti však väčšina z nich, vo verzii A, opäť lieta.

Blaník, na ktorom sa lieta  v našom aeroklube má poznávaciu značku OM-2715, súťažný znak "PP" a pochádza zo série "A-čkových" Blaníkov z roku 1982. Lieta sa na ňom základný a pokračovací výcvik, v minulosti lietal aj akrobaciu.

Sme veľmi hrdí, na to, že stále môžeme osedlávať túto leteckú legendu a veríme, že bude vychovávať ďalšie generácie pilotov aj v budúcnosti. Veď veľká časť skúsených športových, dopravných aj vojenských pilotov začínalo svoju kariéru práve v kabíne Blaníka.
 

Orličan VSO-10 Gradient (známy skôr ako "Osa") je jednomiestny vetroň zmiešanej konštrukcie, československej výroby.
Vývoj vetroňa začal v roku 1972, prvý prototyp vzlietol v roku 1976. Sériová výroba prebiehala v Chocni v rokoch 1978 - 1990 a vyrobených bolo 225 kusov. Osa prišla do aeroklubov ako náhrada za staršie vetrone VT-116 Orlík. Vďaka svojim vlastnostiam si získal pevné miesto takmer v každom aeroklube.

Osa je špecifická najmä spomínanou zmiešanou konštrukciou. Predná časť trupu je vyrobená z laminátu, centroplán je priehradovej konštrukcie s laminátovým poťahom a za krídlom prechádza do duralovej časti, vrátane nepohyblivých častí chvostových plôch (tie sú duralovej konštrukcie potiahnutej plátnom). Krídlo je z dreva, potiahnuté preglejkou a vyplnené polyuretánovou penou. Tento "mix" však spolu funguje dokonale a tvorí elegantný a veľmi obľúbený vetroň.

VSO-10 sa vyrábal v dvoch variantoch, a to variant C s pevným a B so zaťahovacím podvozkom. V našom hangári nájdete tri kusy VSO-10B so značkami a súťažnými znakmi OM-1503 (F4), OM-6515 (19) a OM-4507 (M2). Piloti z nášho aeroklubu na týchto Osiach lietajú rekreačné, ale aj súťažné lety.
 

Grob G-103 Twin Astir je dvojmiestny vetroň kompozitovej konštrukcie, nemeckej výroby. Vychádza z jednomiestneho vetroňa G-102 Astir. Vývoj a výroba prebiehala v sedemdesiatych rokoch v spoločnosti Grob Aircraft. 
Popradský Twin Astir, s poznávacou značkou OM-3210 a štartovým znakom "TAT" je zatiaľ najnovším prírastkom v našom hangári. Je vítaný na pokračovacom výcviku, ale najmä ako skvelý vetroň na výkonnostné a súťažné lietanie. Aj napriek svojej vyššej hmotnosti má výborné vlastnosti a medzi našimi plachtármi si získal veľkú obľubu.
 

WT-9 Dynamic je lietadlo slovenskej výroby, vyrába sa v spoločnosti Aerospool v Prievidzi. Ide o najúspešnejšie slovenské lietadlo. Od roku 2001 sa vyrobilo už viac než 500 kusov, ktoré z Prievidze odlietali do celého sveta. Vyrába sa v niekoľkých kategóriách, napr. ako skladačka, lietadlo v kategórií UL a dokonca ako letúň kategórie LSA (ľahké športové lietadlo).
Toto elegantné lietadielko si obľúbili piloti na celom svete, na svojom konte už má dokonca aj let okolo sveta v podaní rakúskeho pilota Helmuta Lehnera.

Vývoj a modernizácia Dynamicu prebieha aj v súčasnosti. V našom aeroklube lieta niekdajšia "vlajková loď" prievidzského výrobcu, Dynamic s poznávacou značkou OM-YNA (predtým niesol značku OM-DYNA) a slúži na výcvik, leteckú turistiku a tiež na vlekanie vetroňov.

Vetroň LF-109 zvaný Pionýr je predchodcom slávneho výcvikového vetroňa L-13 Blaník. Jeho výroba a distribúcia prebiehala v 50. rokoch minulého storočia a bol to prvý výcvikový vetroň v československých aerokluboch. Jeho zvláštnosťou je zmiešaná konštrukcia (kovové rúrky potiahnuté plátnom, drevené prvky) a na svoju dobu mal výborné letové vlastnosti. Celkovo bolo vyrobených necelých 500 kusov, v súčasnosti je letuschopných iba zopár. Jeden z nich, vyrobený v roku 1957, vďaka partičke nadšencov - členov nášho aeroklubu, našiel svoj domov práve pod Tatrami.