Prvý prelet sezóny 2016

Št, 16/06/2016 - 08:05 — Adam Kacvinský

Prvé preletové počasie tejto sezóny som využil 31. mája. Predpoveď nebola veľmi priaznivá, ale na moje šťastie sa zo dňa na deň zlepšovala a nakoniec z toho bolo v rámci možností celkom pekné polietanie. Po prelete som to odhadol s mojimi malými preletovými skúsenosťami a s osou na 400-kilometrové počasie. Bohužiaľ, následkom letovej neschopnosti aeroklubovej vlečnej a možnosťou štartu súkromnou vlečnou až v poobedných hodinách to bolo nakoniec nedeklarovaných 306 km. 

Ale vráťme sa na začiatok.
Kumuly sa vyvíjali už od ranných hodín a okolo 11:00 by sa už dalo štartovať na trať. Plán letu bol Spišská Teplica – Spišský Hrad – Červený Kláštor – Sivý Vrch – Martin hangár – LZTT. Štartoval som nakoniec až o 13:18, na trať som sa vydal o 13:50 z výšky 2400 m. Po preťatí pásky a preskoku smerom k prvému otočáku som dotočil nad Levočskými vrchmi 3-ku až do základne, bezproblémovo otočil Spišský Hrad a vracal sa zasa dobrať výšku na osvedčené miesto. Doletel som však do zóny rozpadu a miesto, kde to bralo + 3 metre dávalo teraz -2. Potreboval som sa dostať cez úpätie Levočskej vrchoviny na severnú stranu kopcov. To sa mi podarilo až po 15 minútach stúpania v rozpadávajúcich sa jednotkách. Po preskoku na sever som sa dostal dolepších termických podmienok, niečo som nastúpal v rovnom lete a na konci tejto rady som našiel 4-ku, ktorú som dobral do základne a pokračoval na Červený Kláštor pozrieť pltníkov. Ďalších 10 minút letu, počas ktorých som otočil Červený Kameň a pokračoval na západ k Belianskym Tatrám,prebiehalo v tieni bez termických kopancov. Po dolete späť na slnko vário ukázalo 2,5 metra za sekundu, zasa som dokúpil pod základňu a pokračoval na naslnené náveterné svahy Vysokých Tatier. Po nich som sa vozil až po Kriváň, za ktorým som niečo dotočil a preskočil na svahy Západných Tatier, po ktorých som pokračoval ďalej. Na úrovni Liptovského Mikuláša som dotočil do 8000 feet, ťukol 3. otočák a pokračoval k Martinu.

Na Nízkych Tatrách sa už blýskalo a celé sa to rozširovalo do doliny k Liptovskej Mare. Za Ružomberkom som preletel prehánku a začal krachovať, na čo som sa rozhodol miesto pokračovania po doline na Ľubochňu, kde sú obmedzené možnosti na outlanding, vrátiť na slnko k Ružomberku, kde som to mal na dolet na ružomberské letisko. V 500 m nad zemou som naletel 1,5-ku nad kameňolomom a z dobratej výšky som už mohol preskočiť na náveternú stranu kopca Veľkej Fatry, kde som zobral 2,5 m/s silný stupák až po základňu a šiel to skúsiť na Martin. 12 km od neho som sa rozhodol otočiť a letieť späť, pretože to tam nevyzeralo termicky vôbec dobre, bola už na moje skúsenosti celkom pokročilá hodina (16:50) a pri pohľade smerom k Mikulášu som nevedel odhadnúť vývoj búrky, ktorá bola na Nízkych Tatrách. Po dolete naspäť k Ružomberku som mohol už iba konštatovať, že sa medzitým utvorila nová búrka, tentokrát na Západných Tatrách, ktorá zasahovala aj do doliny. Pôvodná búrka pretrvala a medzi nimi, v úzkej medzere kde zatiaľ nepršalo, bola tma a rozpad. Podľa XCSoaru som potreboval dokúpiť ešte minimálne 1500 m na dolet domov najbližším kurzom. Severne cez Poľsko to nebolo reálne, po kopcoch Západných a Nízkych Tatier taktiež nie. Keďže som sa chcel vyhnúť dažďu, bleskom a následnému pravdepodobnému pristátiu do poľa, rozhodol som sa trať si poriadne predĺžiť smerom na juh, kde som videl nejaké aktívne kumuly. Pri Liptovskej Osade som sa zo svahu dostal po 15 minútach do 2000 m, z ktorých som sa konečne dostal na južnú, náveternú, stranu úpätia Nízkych Tatier, kde som získal prehľad o počasí na plánovanej trase letu.

Celé Nízke Tatry a veľká časť Horehronského podolia boli v tieni, slnko a tmavšie rovné základne boli až južne od Brezna. Tam som sa dostal vo výške 500 m nad zemou, niečo potočil a letel smerom ku Kráľovej Holi po slabnúcich stúpavých prúdoch, ktoré sa po pár otočkách rozpadali. Pod Kráľovu Hoľu som doletel o 18:08, 600 m pod vrcholom. Potreboval som dostúpať 300 metrov, aby som obletel svah a doletel na letisko. Na moje šťastie ma zobral metrový stupák na južnom svahu Kráľovky, ktorému dosť dopomáhal juhozápadný vietor. Keďže skôr v ten deň, po otočení sa pred Martinom, som bol ohľadom úspešného návratu domov dosť pesimista,nastúpal som150 m do rezervy, aby som v pohode doletel na letisko. Ihneď po opustení stúpania som sadostal do prehánky, takže som bol za tú rezervucelkom rád. Prehánka mi umyla eroplán, na letisko som doletel s rezervou 250 m, takže mi to ešte vydalo na prielet nad aeroklubom. Zaradenie sa do okruhu, podvozok, finále.

Týchto 5 hodín a 11 minút vo vzduchu bolo pre mňa po dlhej zimnej prestávke vykúpením. Som si vedomý viacerých chýb počas letu, ako aj v predletovej prípravnej fáze. Snáď sa z nich poučím a nabudúce urobím nové, z taktického hľadiska menej závažné :-D. A samozrejme bude treba doladiť doklz, vyskúšal som si nové nastavenie XCSoaru, funguje, takže nabudúce to snáď bude s podstatne menšou rezervou. Priemernú rýchlosť 66 km/h (od štartovacej pásky po cieľ)ovplyvnili nie najoptimálnejšie rozhodnutia za letu, ale aj neskorý štart. Dúfam, že nabudúce už pôjdeme minimálne v dvojčlennom roji, aby to bolo pri krachovaní v podvečerných hodinách ďaleko od Dylyna menej frustrujúce Letu zdar!

P.S.: Prikladám IGC záznam: http://sk.gcup.eu/public/index3.php?lpg=zobraz_let&let_id=86668

Aktuálne počasie

Poprad - Tatry

Malá oblačnosť
  • Malá oblačnosť
  • Teplota: 6 °C, pocitová teplota: 3.7 °C
  • Vietor: juho-juhozápadný, 3.1 m/s
  • Tlak: 1017 hPa
  • Rel. vlhkosť: 81 %
  • Dohľadnosť: 10 km
  • Východ slnka: 05:51 GMT
  • Západ slnka: 14:56 GMT
Hlásenie z dňa:
Po, 18/11/2019 - 20:00