História aeroklubu

História lietania v okolí Tatier

Ak by sme chceli históriu lietania v okolí našich veľhôr zmapovať podrobnejšie, naše bádanie by siahalo možno až k povestiam o lietajúcom mníchovi Cypriánovi z Červeného kláštora. V novodobej histórií nachádzame prvé záznamy o "brázdení" tatranskej oblohy z roku 1905. Konkrétne 23. júna sa na balóne Venus z Krakowa vzniesli poľskí aviatici a vo výške 2 500 metrov preleteli cez Vysoké Tatry. Po tri a pol hodinovom lete šťastne pristáli na Belianskych lúkach (Spišská Belá). 15. októbra toho istého roku vzlietla z Paríža vzducholoď francúzskych aviatikov Rozana a Jacquesa Faure, ktorá o deň neskôr preletela okolo Tatier a pristála pri Jablonove (neďaleko Spišského podhradia). Z úplných začiatkov miestneho lietania stojí za zmienku vybudovanie poľného letiska pri Važci v roku 1933, ktoré slúžilo na vyhliadkové lety nad Tatrami vyradeným vojenským dvojplošníkom.

Začiatky organizovaného lietania

Prvé zaznamenané úvahy o zriadení letiska za Veľkou Lomnicou nachádzame v roku 1935. V súvislosti s výstavbou novej továrne vo Svite sa český priemyselník Baťa pokúša o vytvorenie vlastného letiska, s čím súvisí aj prvé pristátie motorového lietadla na lúke za súčasnou železičnou stanicou vo Svite, v roku 1936. Lietadlo riadil major Ambruš a zo Zlína priviezol výplaty pre zamestnancov podniku Baťa - Batizovce. Na začiatku druhej svetovej vojny sa začalo budovať súčasné letisko Tatry, ako záložné vojenské letisko. Následne sa tu v roku 1939 začala výstavba letiskovej budovy a dvojhangáru.

Prvé pokusy o bezmotorové lietanie sa konali na jedinom klzáku Wrona poľskej výroby na svahoch obce Lučivná. Išlo, samozrejme, o štarty gumovým lanom. Povojnové obdobie prinieslo množstvo nejasností a neistôt v športovom lietaní. Jedinou cestou pre činnosť leteckých organizácií bola takpovediac sponzorská výpomoc blízkych podnikov a závodov. Takto vznikali a rozvíjali sa závodné aerokluby, jedným z nich bol aj Závodný aeroklub - Baťa - Svit, ktorý považujeme za predchodcu nášho aeroklubu.

Povojnové obdobie

Plne pripravená organizácia s bohatým plánom činnosti odborov získala veľký okruh záujemcov a tak už začiatkom roka 1946 sa zrodil rozsiahly Aeroklub Svit. Týmto sa začala aj riadna výuka leteckej teórie pre bezmotorový, aj motorový odbor. Podnik poskytol prednáškové miestnosti, aj reprezentačnú klubovňu v Spoločenskom dome vo Svite. Onedlho boli Aeroklubu Svit pridelené tri školné klzáky SG-38, vetrone Göppingen Wolf, Grunau Baby II-B a dvojsedadlový Kranich - 1. Vzhľadom na prvé úspechy Aeroklubu, podnik zakúpil z vlastných prostriedkov úplne nový vetroň Z-24 Krajánek (výrobné číslo 1), ktorým sa začala povojnová výroba bezmotorových lietadiel. Na tú dobu mal teda Aeroklub Svit naozaj rozsiahlu flotilu vetroňov.

Bezmotorový odbor vyvíjal činnosť výhradne v svahovom lietaní. Denne po pracovnej dobe sa z hangára za starou pekárňou vo Svite vozili klzáky na svahy Lučivnej a Štrby. Výraznejšiu propagáciu tohto športu prinieslo zapožičanie štartovacieho navijaku s inštruktorom. V roku 1948 sa lietalo celé prázdniny na lúkach za železničnou stanicou vo Svite. Denne sa urobilo 70 - 90 štartov, pričom lano od navijaku sa vyťahovalo 5 - člennými družstvami ručne! Neskôr sa rozšírili aj aerovlekové štarty - za lietadlom C-104.

Motorové lietanie

Najviac záujemcov prichádzalo do Aeroklubu práve za týmto druhom lietania. Lákavá nebola len jednoduchšia prevádzka, ale aj prístup samotného podniku. Ten na výcvik motorových pilotov (svojich zamestnancov) prispieval značnou finančnou čiastkou. Pre zaujímavosť, podnik mal vlastné letecké oddelenie, v ňom iba dvoch pilotov z povolania, ale športových pilotov ako zálohu. Títo dvaja profesionáli zároveň plnili aj funkciu učiteľov lietania. Vedenie podniku materiálne prispelo motorovému odboru kúpou šiestich kusov lietadiel Piper Cub z vojnových pozostatkov, ku dvom už používaným lietadlám Z - 181.

Nástup Zväzarmu

Za jeden a pol roka všestrannej činnosti a početného výcviku, od ustanovenia Aeroklubu Svit, letecká dopravná správa Letiska Poprad dala aeroklubu právo hangárovania v novom veľkom dvojitom hangári. Od tohto obdobia sa história Aeroklubu spája práve s letiskom, na ktorom pôsobí dodnes. V roku 1949 sa na letisku Tatry konali Celoslovenské plachtárske preteky, ktoré vyhral práve člen Aeroklubu Svit. 

Nástupom reorganizovaného letectva vo Zväzarme roku 1952 sa zmenili všetky podmienky, aj koncepcia lietania vzhľadom na potreby výcviku brancov pre vojenské letecké školy, zálohy a najmä rozvoj parašutistického športu. Vznikol Krajský aeroklub a na letisku Tatry bola zriadená Aerovleková stanica Zväzarmu Poprad.

Vlnové lietanie a tatranské rekordy

To, že tatranská orografia je vhodná pre vznik vlnového prúdenia začali overovať už v roku 1948. Prieskum vlnového prúdenia vykonávali letci na lietadle C-106. Nie vždy však vystihli vhodné meteorologické podmienky. Prvý let v histórií vlnového lietania v Tatrách uskutočnili v novembri 1953 piloti Aeroklubu Poprad M. Žiaran a A. Polorecký. Na vetroni VT-109 Pionier dosiahli prevýšenie 3 500 metrov. Najúspešnejším plachtárom v tejto "disciplíne" bol Vladislav Zejda, ktorý v roku 1961 na špeciálne upravenom vetroni L-13 Blaník dosiahol výšku 10 500 metrov. Motorové prvenstvo patrí Radkovi Orlitovi, ktorý 31.10.1973 na lietadle Z-526F dosiahol československý výškový rekord - 8 500 metrov.

Aeroklub v novej ére...

Aeroklub Poprad vždy patril, najmä vďaka svojej polohe, medzi najatraktívnejšie a najaktívnejšie kluby v Československu. Možnosť zalietať si v Tatrách často využívali plachtári a reprezentanti z celej krajiny. Niekoľkokrát túto možnosť využili aj reprezentanti v leteckej akrobacii. Osemdesiate roky sa niesli v duchu rozsiahleho leteckého výcviku, nástupu novej techniky a novej generácie členov. Aeroklub pokračoval v úspešnej tradícií svojho predchodcu, niekdajšieho Aeroklubu Svit.

Koniec osemdesiatych rokov a začiatok deväťdesiatych bol poznačený veľkými zmenami a môžeme povedať, že rok 1992 je akýmsi začiatkom novodobej histórie Aeroklubu Poprad - už ako základného organizačného článku Slovenského národného aeroklubu M. R. Štefánika. Vzhľadom na priebeh a charakter doby, počet ľudí aj techniky sa postupne znižoval. Počet lietadiel v hangári zodpovedal počtu aktívnych členov a odrážal klesajúci záujem o letecký výcvik. Po nástupe nového milénia sme začali aj postupnú obmenu zastaralej techniky, ktorá v podstate pokračuje do súčasnosti.

Aeroklub Poprad však naďalej združuje ľudí, ktorých najväčšou vášňou je lietanie. Pokračuje v úspešnej tradícií niekdajšieho Aeroklubu Svit, síce nie s tak početným, ale o to utuženejším kolektívom ľudí. Každoročne rady (najmä) plachtárskych pilotov rozširujú mladí a nadšení ľudia, ktorí, veríme, ponesú odkaz našich predchodcov a budú naďalej Aeroklub s tak bohatou a zaujímavou históriou budovať a zveľaďovať.


Informácie poskytol dlhoročný predseda Aeroklubu Poprad Ing. Jozef Šterbák






Aktuálne počasie

Poprad - Tatry

Zamračené, slabý dážď
  • Zamračené, slabý dážď
  • Teplota: 7 °C
  • Vietor: západný, 1 m/s
  • Tlak: 1009 hPa
  • Rel. vlhkosť: 93 %
  • Dohľadnosť: 8 km
  • Východ slnka: 05:42 GMT
  • Západ slnka: 15:04 GMT
Hlásenie z dňa:
Ut, 12/11/2019 - 17:00