Kvapka meteorológie, 1. časť

St, 31/07/2013 - 18:15 — admin

Vitajte pri ďalšej kapitole plachtárskej osvety, v ktorej sa zameriame na veľmi dôležitú časť, a to leteckú meteorológiu. V nadpise je slovo "kvapka" a to preto, že letecká meteorológia je veľmi obšírny predmet, existujú k nemu mnohé veľké a hrubé knihy, a v nasledujúcich riadkoch si preberieme hrubé základy, ktoré sa  žiakom - plachtárom, hodia pri ďalšom a hlbšom študovaní tohoto zaujímavého predmetu. V jednotlivých častiach sa budeme zaoberať jednotlivými meteorologickými javmi a prvkami, s ktorými sa stretávame pri bezmotorovom lietaní, frontami, oblakmi a nakoniec aj čítaním správ METAR a meteorologických máp. Začnime teda zo všeobecnosti...

ISA (MSA) - Medzinárodná štandardná atmosféra
International Standard Atmosphere - medzinárodná štandardná atmosféra bola stanovená kvôli zavedeniu jednotného modelu atmosféry, napr. pre nastavovanie prístrojov a pod. Je založená na reprezentatívnych hodnotách jednotlivých meteorologických parametroch počas celého roka, pre všetky miesta na Zemi. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené jednotlivé hodnoty niektorých veličín podľa ISA.

Tlak vzduchu na hladine mora (MSL) 1013,25 hPa
Teplota vzduchu na hladine mora (MSL) 15°C
Hustota vzduchu na hladine mora (MSL) 1,2255 kg/m3
Vertikálny teplotný gradient 0-11 000 m 0,65°C/100 m

Teplotný gradient vyjadruje úbytok teploty s výškou, podľa ISA (MSA) klesne teplota každých 100 metrov o 0,65°C.

Pár slov o termike...
Naozaj len pár slov, pretože predpokladám, že všetci už vieme, čo to tá termika vlastne je. Dovolím si však čerpať z múdrej knihy. Termika je v podstate vertikálny pohyb vzduchu, vznikajúci na základe nerovnomerného ohrievania povrchu zemského (rodnej hrude) a taktiež pod vplyvom síl, ktoré objavil prednedávnom pán Archimedes. Predpoklad na vznik termiky môžeme vyčítať napríklad z tzv. aerologického diagramu. Ak Slnko ohrieva zem dostatočne efektívne, ohrejú sa rovnomerne aj priľahlé vzduchové vrstvy. Tým vznikne pri zemi prebytok tepla a tak môže vzniknúť vzduchová bublina, ktorá sa po nejakom čase od zeme "odtrhne" a začne stúpať. A to je voda (resp. vzduch) na náš mlyn. Bublina môže dosahovať priemer niekoľko desiatok metrov, takže sa do nej pohodlne zmestí aj nejaký ten vetroň. Tieto bublinky vznikajú na miestach, kde sa teplo rýchlo hromadí a tedá stúpa nahor. Miesta s najväčším predpokladom na vznik termiky sú tzv. odtrhové hrany, napríklad hrana lesa, pooraného poľa, budovy, svahy a taktiež lokálne rozhrania medzi chladnejším a teplejším vzduchom. Vo všeobecnosti záleží na tom, ako rýchlo sa dokáže daný povrch prehriať a aký veľký je tepelný kontrast medzi ním a jeho okolím. Jednoduchou (ale niekedy nie stopercentne platnou) pomôckou je, že teplo sa hromadí rýchlejšie na povrchu s tmavou farbou. Nie je to však iba o farbe. Značný vplyv má aj poloha terénu voči Slnku, smer a rýchlosť vetra a pod. Dalo by sa povedať, že termika je akýmsi motorom vetroňa, čiže jej zákonitosti by mal dôkladne poznať každý plachtár, takže pri jednotlivých cvičných letoch sa o nej dozviete omnoho viac...toto bola len kvapka teórie:-)

Tlak vzduchu a výškomery
Ako obvykle, najprv pár slov "teórie" a potom aplikácia do praxe. Tlak vzduchu s rastúcou výškou klesá (na základe tejto zmeny pracujú výškomery), ale nemení sa len vertikálne, ale aj horizontálne (tieto môžeme zakresľovať do máp) takže sa vyskytujú oblasti s nižším, resp. vyšším tlakom vzduchu. Keďže príroda sa snaží tieto tlaky vyrovnávať, dochádza k prúdeniu vzduchu, ktorému sa hovorí vietor. Podľa jedného fyzikálneho zákona, prúdi vzduch z miest s vyšším tlakom do miest s nižším, a tak sa dá na základe smeru vetra určiť, kde sa nachádza oblasť s nižším a vyšším tlakom vzduchu. Táto metóda sa nazýva Buys-Ballotov zákon a ľudovo povedané, spočíva v tom, že ak sa postavíme chrbtom proti vetru, oblasť nízkeho tlaku sa nachádza vľavo vpredu, a oblasť vyššieho tlaku vpravo vzadu. Obrázok - QNH a QFE Na obrázku môžete vidieť názorný príklad nastavenia výškomera podľa QFE a QNH. Teraz si vysvetlíme, čo tieto pojmy znamenajú.
Tlak QNH sa v letectve používa najčastejšie. Ide o tlak vzduchu prepočítaný podľa ISA na hladinu mora (MSL - Mean Sea Level), čiže výškomer nastavený podľa QNH ukazuje aktuálnu nadmorskú výšku lietadla, v lietadle nachádzajúcom sa na letisku, bude ukazovať nadmorskú výšku letiska.
Tlak vzduchu v nadmorskej výške letiska (neprepočítaný na hladinu mora) sa označuje ako QFE. Výškomer nastavený na tento tlak ukazuje aktuálnu výšku lietadla nad letiskom. Výškomer v lietadle, ktoré sa nachádza na letisku bude teda ukazovať nulu.
Ďalej poznáme ešte tlak prepočítaný na aktuálnu teplotu vzduchu, a to QFF.
Zmena tlaku neovplyvňuje iba výškomer, ale aj rýchlomer. Ak predpokladáme, že lietadlo letí nízko nad morom rovnakou rýchlosťou ako lietadlo vo veľkej výške, rýchlomer vyššie letiaceho lietadla bude ukazovať nižšiu hodnotu, pretože dynamický tlak sa v závislosti od klesania tlaku a teploty vzduchu nižší. Preto sa pre udávanie rýchlosti letu zaviedli pojmy IAS - Indicated Air Speed- indikovaná vzdušná rýchlosť, ktorá závisí na výške letu, TAS - True Air Speed- pravá vzdušná rýchlosť, opravená o chybu spôsobenú hustotou vzduchu a GS - Ground Speed- rýchlosť voči zemi, čo je vlastne TAS upravená o vplyvy vetra a rýchlosť letu. Rýchlosť GS ukazujú prístroje GPS.

Vietor
Ako už bolo uvedené o pár riadkov vyššie, vietor je vlastne horizontálne prúdenie vzduchu spôsobené nerovnomerným rozložením atmosferického tlaku nad zemským povrchom. Vietor je jedným z najdôležitejších faktorov vplývajúcich na let. Pre pilotov je dôležité poznať výškový vietor a jeho predpoveď, pretože vietor pri Zemi nieje zhodný s vetrom vo výške. Vietor pri Zemi je "brzdený" trením o zemský povrch, vo výške ide iba o vzájomné trenie jednotlivých vzduchových vrstiev, teda je pomerne malé. Ak sa na vietor pozrieme z lokálneho hľadiska, pre každú oblasť existuje charakteristicý vietor, ovplyvňovaný miestnym terénom.
U nás môžeme pozorovať aj systém horských a údolných vetrov, ktorý vzniká v Tatrách, kde cez deň vzniká termické prúdenie, v obdobiach so slabým vetrom. Ráno, len čo Slnko výjde, začne dodávať teplo zemskému povrchu a začnú sa (logicky) prehrievať svahy otočené k Slnku, od nich aj priľahlý vzduch a začne postupne stúpať po svahu nahor. Tienistá dolina, alebo povrch pod šikmým dopadom slnečných lúčov sa v tom čase ešte neohrieva. Tam sa hromadí veľké množstvo vlhkosti, na odparenie ktorej je potrebné oveľa väčšie množstvo tepla, takže tieto miesta sa ohrievajú len veľmi pomaly. Naopak, na nasvietených svahoch sa už môže vyskytnúť súvislejšia termika. Okolo poludnia teda vietor fúka nahor po svahu a v doline, v smere jej osi proti prúdu rieky (čiže smerom do doliny) a hovoríme mu údolný (anabatický) vietor. Neskôr popoludní by sme termiku v horách hľadali márne. Približne dve hodiny pred západom Slnka sa stúpavé prúdy v zásade už nevyskytujú, pretože energia potrebná na prehriatie povrchu je nedostatočná. Vzduch v dolinách sa pomaly ochladzuje, a zotrvačnosťou pokračuje v prúdení hore do doliny. V noci je chladnejší, a tým ťažší, takže začína postupne "zliezať" nadol, v ose doliny po prúde rieky (smerom z doliny) a tomu hovoríme horský (katabatický) vietor. Tak nastáva teplotná inverzia, keďže údolie je plné studeného vzduchu. Ak je v tomto údolí (povedzme v našej, Podtatranskej kotline) dostatok vlhkosti, vytvorí sa hmla, alebo opar. Ak nie je počasie ráno narušené výraznejšou meteorologickou zmenou, prípadne prechodom fronty, začína tento kolobeh odznova. Horský vietor je najsilnejší na úpätí štítu (alebo hory:-)) 

V ďalšej kapitole Plachtárskej osvety sa budeme venovať oblakom a v jednej z ďalších sa bližšie povenujeme aj termike. 

 
NOVÁ FREKVENCIA CTAF

122,065 MHz

(mimo OPR LZTT TWR)
(ref. AIRAC AIP AMDT NR 207, eff. 15AUG19)


 

Aktuálne počasie

Poprad - Tatry

Malá oblačnosť
  • Malá oblačnosť
  • Teplota: 14 °C
  • Vietor: premenlivý, 0.5 m/s
  • Tlak: 1015 hPa
  • Rel. vlhkosť: 63 %
  • Dohľadnosť: 10 km
  • Východ slnka: 04:25 GMT
  • Západ slnka: 16:38 GMT
Hlásenie z dňa:
Po, 23/09/2019 - 16:00