Ako sa krásny letový deň môže v zlomku sekundy zmeniť na katastrofu

St, 31/07/2013 - 17:13 — Maťo Jančík

Deň sa začal ako každý iný, vedel som že pôjdem na letisko a vonku bolo pomerne pekne, tak som si zbežne prečítal predpoveď počasia – avšak po preštudovaní textovej predpovede, kde stálo že poobede očakávajú búrky, som už nepozrel ani len do pseudo-TEMPu a nechal to celé tak. Myslel som, že počasie určite nebude letové ... na letisko som sa dostal až na obed, kde už pracovalo pár ľudí na príprave aerovíkendu, no ja som prišiel s návrhom nechať prácu tak a ísť predsa len skúsiť šťastie v termike.
 

Bobo hneď súhlasil a pridal sa aj Robo. Pripravili sme techniku, zohnali vlekára, všetko prebiehalo ako malo, ba dokonca počasie prekvapilo a nahádzalo pár rád kumulkov až kdesi do Martina :-).
Nechal som Boba štartovať prvého, predsa len som prišiel posledný – nemal som nárok. Za ním štartoval na Ose Robo. Potom bolo dlhšie ticho a pokoj, tak sme sa opäť venovali práci a popritom som jedným očkom sledoval vývoj počasia. Dá sa povedať že bol rýchlejší ako normálne, ale nepovedal by som že búrkový. Po dvoch hodinách Bobo pristál a prenechal mi kotolňu. Hneď po štarte som ľahko našiel stupák a to nejeden a dosť silný (pod 2 metre ani jeden) dostup bol asi 1900 metrov (QFE), takto som sa vybláznil asi polhodinku pod radou čo vznikla nad mestom. Keď ma to omrzelo, chcel som veľmi skúsiť Tatry – dotankoval som výšky čo to dalo a hop šup na preskok dolinkou. Za celý preskok to ani len nekoplo, už som sa začal báť, že Tatry zase raz "blufujú". Avšak potom kdesi nad Tatranskou Lomnicou som dostal ten pravý tatranský kopanec do zadku a po nesmiernom boji s turbulentným stupákom som sa dostal až do jeho jadra. Stále sa ma snažil zo seba vyhostiť, no Blaník poslúchal na slovo a tak po nejakých 3 otočkách som bol v jadre... (najsilnejší stupák v mojej doterajšej plachtárskej kariére – malé vario bolo vyvalené na 5m/s a ani sa nehlo, veľké ukazovalo čosi cez 5m/s).
No a tu som spravil prvú chybu - základne mrakov v Tatrách niekedy dávajú presah aj o 100 a viac metrov, v tento deň to bolo 200 metrov čiže som mal krásnych 2100 metrov na letisko. Keďže som dovtedy tápal, bol som vďačný za každý centimeter výšky - tak som vytočil stupák až po bázu, aj keď som vedel že to nieje práve s kostolným poriadkom... (dovtedy som tomuto nariadeniu nerozumel ale po tomto dni už áno). Takto som si aj s pomerne veľkou výškou lietal ponad tatranské dediny a bolo mi fajn, lebo to pod radami ani veľmi nepadalo, takže sa dalo ísť aj vyše 110 a pohodlne obdivovať tatranskú prírodu. Stúpania silneli a s nimi aj ich turbulentnosť, tak som posunul spodnú hranicu rýchlosti v stupáku z 95 na 100 a viac (podľa pravidla ktoré nás učia naši drahí inštruktori – nieje to blbosť juniorčatá!) V takom turbulentnom stupáku môžu rýchlosti lietať hore-dole jedna radosť a je lepšie mať rezervu). Povedal som si že obletím celú cestu slobody tak som pokračoval na Štrbské pleso, kdesi na Polianke som našiel ďalší stupáčik tak som si ho zas vytočil až po bázu a tu sa chyba prejavila prvýkrát.

Keďže som bol vyššie ako ostatné obláčiky v doline videl som len pred seba smerom na západ, aj to len po Kriváň, a všade naokolo som videl len oblaky zboku. Aj keď boli na kilometre vzdialené, práve tie na západe boli nejako nahusto, tak som toho moc na západ nevidel. Avšak v tú chvíľu ma to vôbec netrápilo, lebo som plánoval len otočiť Štrbské a vrátiť sa domov. Vtedy som si však všimol postupujúci tieň po zemi, niekde medzi Štrbou a Važcom. Tmavý tieň. Hneď mi to bolo čudné, tak som zavolal na vežu o počasie ale nič zvláštne som sa nedozvedel, keďže som bol privysoko na to aby som videl ten mrak zboku nemohol som vedieť že to bol kongestus alebo dokonca nimbus. V pokoji som dotočil stupák a asi 2 minúty na to mi volal riadiaci, že z Martina hlásia silné búrky. Vtedy mi došlo čo asi to ten tieň bude a okamžite letel domov.
Keďže som mal habadej výšky na doklze som šiel 160 a keď to turbulencie dovolili aj viac a aj tak som doletel nad letisko privysoko. No až teraz som uvidel, čo sa to na mňa cez dolinu valí – riadiaci ma hnal na zem, búrka bola už nad Svitom. Plné brzdy, 160 a špirálou som zostupoval, no zdalo sa že to už aj tak nestihnem pred okrajom búrky ... vietor bol čoraz silnejší, ovzdušie turbulentnejšie. Na finále som si nechal 350 metrov, lebo som tušil že to nebude proti tomu vetru také ľahké. Asi keď som križoval dráhu 27, situáciu mi spestrili traktory, ktoré začali masovo utekať cez našu dráhu. Síce sa zdalo že všetky stoja a vedia o mojom finále, nemal som chuť zisťovať to a rozhodol som sa pristáť na betónovú dráhu. Strihy vetra už boli nesmierne, tak som využil poslednú výšku a premenil ju na rýchlosť, pár metrov nad zemou sa stalo presne to čo nás učia inštruktori a knižky, protivietor stíchol a turbulencie tiež, čím som stratil neskutočných 30 km/h rýchlosti ... čiže oplatilo sa. Až v závere vysúvam ešte klapky a sadám .... Čo nasledovalo potom to sa nedá ani opísať, asi 2 minúty po pristáti prišla neskutočná veterná smršť s búrkou ... ledva sme udržali Blaníka na zemi.

Týmto článkom chcem poukázať na chyby ktoré som urobil počas letu, preto aby ste sa vy ostatní, rovnako málo skúsení ako ja, im vyvarovali. Múdri sa učia na chybách iných.
Jeden vynikajúci Pán pilot mi raz povedal: „Človek žije aby naberal skúsenosti. Pilot naberá skúsenosti aby žil.“

Autor: Maťo Jančík

 
NOVÁ FREKVENCIA CTAF

122,065 MHz

(mimo OPR LZTT TWR)
(ref. AIRAC AIP AMDT NR 207, eff. 15AUG19)


 

Aktuálne počasie

Poprad - Tatry

Polooblačno
  • Polooblačno
  • Teplota: 14 °C
  • Vietor: premenlivý, 0.5 m/s
  • Tlak: 1015 hPa
  • Rel. vlhkosť: 63 %
  • Dohľadnosť: 10 km
  • Východ slnka: 04:25 GMT
  • Západ slnka: 16:38 GMT
Hlásenie z dňa:
Po, 23/09/2019 - 15:00